Určite máte aj vy niekoľko svojich obľúbených filmov, ktoré si dokážete pozrieť aj viackrát a kedykovek. Tento počin, ktorý si svojou úprimnosťou a neopakovateľným humorom získal celý svet, získa si určite aj vás.
Viete si predstaviť priateľstvo bohatého aristokrata pripútaného na vozík a bláznivého mladíka, ktorý práve vyšiel z väzenia? Tieto dve naoko nezlučiteľné nátury ale spája doslova „nedotknuteľné“ priateľstvo. Neuveriteľný príbeh tejto dvojice si získal celý svet keď sa v roku 2011 dostal do kín. Počin majú na svedomí Olivier Nakache a Eric Toledano a celkový dojem dotvára čarovná hudba v podaní Ludovica Einaudiho.
Philippe Pozzo di Borgo, bohatý aristokrat, ktorý je od roku 1993 ochrnutý od krku nadol, si ku sebe hľadá vhodného opatrovateľa. Napriek nekonvenčmému správaniu sa rozhodne vybrať si mladého Drissa, ktorý sa o prácu ani nezaujíma, potrebuje len papier o tom, že sa uchádzal o zamestnanie. Kvôli sociálnym dávkam od štátu. Philippe sa s Drissom staví, že u neho nevydrží ani dva týždne. Vo filme teda môžete vidieť, ako sa tieto dve duše dajú dokopy.
Philippe Pozzo di Borgo sa narodil 14. februára 1951. Bývalý obchodník s vínom sa narodil bohatej rodine vojvodu, je ženatý s Beatrice Roche, s ktorou má dve dcéry. Mal svojskú záľubu, paragliding, ktorý sa mu v roku 1993 stal osudným a zmenil jeho život na nepoznanie. Dávalo mu to pocit voľnosti akú majú vtáci. Po vážnom zranení ale stratil pohyblivosť a odvtedy je pripútaný k vozíku.
Aby toho nešťastia nebolo dosť, tri roky po nehode stratil Philippe bývalú manželku, ktorá zomrela na rakovinu. Pravdepodobne asi práve včas sa ale rozhodol nájsť si ku sebe opatrovateľa. Yasmin Abdel Sellou, mladík alžírskeho pôvodu, ktorému Philippe vo svojej knihe A Second Will (Druhý dych) venuje celú jednu kapitolu, mu vrátil chuť do života a ktorého prítomnosť mu bola v ťažkých chvíľach mimoriadne vzácna. Vstúpil do jeho života nečakane a získal si ho svojou spontánnosťou a tým, že s ním v podstate nesúcitil, ale bral ho ako normálneho človeka. Philippe zistil, že život na invalidnom vozíku nemusí byť len smutný a trpký, ale aj zábavný. Paríž opustil a usadil sa v Maroku, kde príjemne cítiť morský vánok.
Istú dobu pomýšľal na samovraždu, dokonca sa o ňu aj pokúsil, ale neúspešne. Necítil sa príjemne v postavení človeka, o ktorého sa treba starať a je niekomu záťažou, ako si myslel. Časom, ako sa jeho život začal uberať svetlejšou cestou, na to úplne prestal myslieť a už ho nič také nenapadne.
Skutočný opatrovateľ Philippa považoval herca, ktorý ho stvárnil vo filme za svoj presný opak. Seba opísal ako malého škaredého chlapa, zatiaľčo vo filme ho stvárnil štíhly vysoký atlét. A navyše, nebol černoch. Ďalšia vec, ktorá odlišuje realitu od filmu je, že niektoré scény sú vymyslené, ale ako sám Philippe pri čítanú scenáru poznamenal, veľmi vystihovali Abdelovo správanie. V skutočnosti mu naozaj neskúšal obliať nohy vriacou vodou zo zvedavosti, či to nebude cítiť a takisto aj scénka, kde ho holí, je len niekoho vtipná fantázia.
Čo teda myslíte, bude niečo pravdy na tom, že sa aj protiklady môžu priťahovať?
Nahlásiť chybu v článku